Auster, Paul: Kniha ilúzií, recenzia

Autor: Radoslav Valkovič | 11.8.2014 o 0:00 | (upravené 11.8.2014 o 16:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  77x

Auster, Paul: Kniha ilúzií, preklad Vladislav Gális, Ikar -Odeon, 2004

Poznáte niekoho z vášho okolia, slávneho či menej slávneho, ktorý sa stratil bez stopy?

Zavedený New Yorský prozaik, básnik, esejista, filmový scenárista, režisér v jednej osobe - Paul Auster nám takýto príbeh odvíja pred našimi očami v knihe Kniha ilúzií – s kľukatou a pestrou fabulou, keď nie je fakt jasné, čo sa spája s realitou (mená hrdinov, literárne postavy sa zlievajú do konkrétnej vytvrdenej zmesi) a čo je len vyumelkované a výsledkom čírej autorovej fantázie. Kľudne by to mohla byť pravda na jednej strane, ale pútavosť a „čitateľnosť“ predostretého príbehu dáva tušiť, že je výsostne pravdepodobné, že ide o fikciu – popis pasáži o tvorení textu určite autor čerpá z vlastnej prozaickej skúsenosti, tak dielo vytvára väčší priestor na domnienky, že by mohol byť reálny – vyberte si ako sa vám páči.

Takéto dvojzmyselnosti nám vystavujú odrazový mostík na fantazijné domýšľanie a hĺbavé pátranie. Sám názov knihy má výstižný titul: Kniha; naozaj je to kniha s veľkým K, aspoň pokiaľ ide o vnútorný obsah deja: totižto, hrdina románu napíše viacero Kníh a jednu z nich si môžeme prečítať na jeden dúšok, pretože je napínavá od začiatku až do konca, aj keď nejde o hold drsnej americkej školy detektívky, ako to bolo v prípade New Yorskej trilógie, ktorá ho preslávila v Spojených štátoch asi najviac.

A Ilúzia v názve nás hneď, ako ju otvoríme a ponoríme sa do nej dáva  tušiť, alebo by nás umne a nenútene mala naviesť k presvedčeniu, že pády, sklamania, otrasy, zlyhania, ale aj vstanie z popola, návraty do reality z opojenia whiskou, znovu objavená túžba žiť a jej motívy, sú súčasťou knihy, kde nás autor doslova vpúšťa do jeho intímneho sveta v procese písania a vlastnej tvorby, kde sa to všetko varí, miesi.

No nie je to kniha o knihe; iba autor si zručne, súcitne a zábavne s nami pohráva, aby sme aspoň na malú chvíľočku mali pocit spoluúčasti na fabrikácii jeho, miestami za srdce chytajúceho príbehu.

Kto očakáva typickú detektívku, bude sklamaný, do deja nevstupujú žiadny kriminalisti, ani typické kriminalistické metódy, no na druhej strane dielo svojou tenziou a chvením v žalúdku koheruje k detektívnemu poňatiu dejovej línie. Autor nám na tragickom osude rodiny hlavného protagonistu umožňuje nahliadnuť do jeho hlbín duše, čo sa stáva už zaiste anachronizmom v literatúre, ale autor to podáva tak autenticky a plasticky, s dobre namixovanou dávkou irónie, že nás nenudí a neobťažuje; skôr sme zvedaví, ako sa hrdina dostane zo zovretia nepriazni osudu, keďže vieme, že knihu dopíše – to je aj špecifikom písania v prvej osobe, a zvlášť, keď rozprávačom je profesor komparatívnej literatúry a humanistických vied. Kto by však očakával nejaké premúdrené a vyčačkané intelektuálne správanie tohto profesora, sa znova nedočká. Rozprávač je miestami drsný, nespoločenský a komunikuje s okolím len prostredníctvom textov, ktoré vytvára, aby tak unikol sebadeštrukcii. Písanie sa mu stáva činnosťou, ktorá ho drží pri živote, pričom vtedy netuší, čo všetko svojou nevinnou činnosťou zapríčiní.

Poďme ale k deju:

Profesor David Zimmer z Vermontu po tragédii, keď pri leteckej nehode zomierajú  jeho najbližší: milovaná manželka a dvaja synovia, sa oddáva sebazničujúcemu spôsobu života – prestáva učiť na Univerzite, utiahne sa do svojho domu, pije jednu whisky za druhou a dúfa, že čoskoro cez otupenie a stratu zmyslu pre budúcnosť dospeje k sebadeštrukcii; v opare alkoholického trúchlenia a sebaľútosti je ponorený niekoľko mesiacov, a to až do osudovej chvíle, keď pri bezmyšlienkovitom prepínaní televíznych programov náhodne nenatrafí na starú grotesku z éry nemého filmu. Po veľmi dlhej dobe ho rozosmeje, čo je asi najpodstatnejšie z jeho vstávania z popola.

Na scénu prichádza komik Hector Mann, ktorý v komédii účinkoval – muž v bielom obleku a s typickými fúzikmi. Zimmera natoľko zaujme, že začne o ňom zbierať materiály, a to je ten podstatný moment, ktorý ho postaví na nohy. Nie je celkom jasné, kedy v ňom skrsne myšlienka, že by mohol o zabudnutom komikovi z dvadsiatich rokov 20.storočia napísať knihu. Na Mannovi je čosi tajomné: istého dňa v roku 1929 záhadne zmizne a nikto o ňom už nemá správy. Policajné pátranie je bezvýsledkové. Profesor poznaním tohto muža, akoby dostal novú krv do žíl, začína sliediť, cestovať (do Londýna, Paríža), len aby si prezrel niektoré Mannove filmy, ktorých nakrútil dvanásť a sú roztrúsené po rôznych archívoch v Európe a Spojených štátoch amerických.

Netreba zabudnúť, že Zimmer má po tragickej nehode vlastnej rodiny fóbiu z lietania, čo rieši po psychiatrovom odporúčaní dávkou Xanaxu pred odletom. Knihu napísal za deväť mesiacov v rozsahu tristo strán, pričom pracuje sedem dní v týždni, desať až dvanásť hodín denne, bez rádia, telefónu a televízora; knihu píše v Brooklyne, pričom ako prezrádza nebol ani v Brooklyne – bol v knihe a kniha v jeho hlave a iba tento život mal pre neho cenu. Jedného dňa po vydaní knihy mu príde čudesný list, v ktorej sa istá Frieda Spellingová, údajná žena Hectora Manna, oznamuje, že Hector Mann by sa rád s ním stretol. Považuje to za žart, ale odpovie naň.

Medzitým začína pracovať na preklade Chateaubriandovej knihy, ale odpoveď na jeho list od Spellingovcov neprichádza. Až do istého dňa, keď už skoro zabudol na záhadný list; vtedy ho navštívi istá Alma, ktorá ho sa  ho s revolverom v ruke pokúsi primäť k tomu, aby Hectora Manna navštívil, pretože je podľa nej stále nažive a očakáva ho, keďže ho Zimmerov kniha Nemý svet Hectora Manna zaujala a chcel by sa s ním stretnúť.

V týchto zaujímavých pasážach sme svedkami, ako Zimmer tragikomicky namieri ženin revolver proti sebe a skoro sa zabije, aby demonštroval, ako málo mu na živote závisí a že nemá chuť odcestovať do Nového Mexica, kde Hector Mann údajne žije. Alma Grundová – žena s veľkým materským znamienkom na líci - sa mu predstaví ako osoba, ktorá tiež zbiera materiály o Mannovi.

V týchto pasážach sa stretávame s láskou, ktorá po búrlivom prijatí medzi nimi prepukne a čitateľ má možnosť si Zimmera a, pravdaže, aj Almu vrúcne obľúbiť. Cestou do Nového Mexica Alma Zimmera zoznámi s príbehom Manna po jeho zmiznutí; príbeh sa tak dostáva do roviny, keď sa čitateľ môže zoznámiť so samotným Mannom, ktorý po tragickej smrti svojej snúbenice uniká do sveta, preruší všetky minulé kontakty a začína nový život.

Nebudem sa zmieňovať o životných peripetiách, ktoré sú vskutku zaujímavé a stoja za prečítanie: všetko sa odohráva v elektrizujúcej atmosfére okolo Hectora Manna.

Len v krátkosti: Mann sa dostáva do blízkosti rodiny svojej bývalej milenky, ktorá bola zavraždená a Mann sa nepriamo ocitol pri tom; aby sa dostal do blízkosti rodiny svojej bývalej milenky. Stretáva sa s jej otcom a dcérou, ktorá sa, ako sa po roku práce v ich športovom obchode v meste Spokane dozvedá, do neho zaľúbi. Do denníka si píše: „Ak mám v úmysle zachrániť si život, potom sa musím dostať na milimeter od jeho zničenia.“ V istom čase si Mann uvedomí, že ho práve majiteľ obchodu upodozrieva a uniká pred ctiteľkou Norou. Po experimentálnom sexuálnom dobrodružstve sa stáva pornohercom a to až do chvíle, keď jeho partnerka z vystúpení neodhalí jeho identitu.  Uteká a dostáva sa do banky, kde zachráni život istej mladej bohatej žene, ktorú ohrozí počas prepadnutia banky lupič. Žena ešte pred prepadnutím spoznáva jeho identitu a dá mu to na vedomie. S priestrelom pľúc sa dostáva do nemocnice, kde v kóme bojuje o svoj život. Nakoniec to celé vypáli tak, že sa do Friedy zaľúbi a ožení sa s ňou. Žijú si nad pomery a Hector Mann sa stáva menom po žene pán Spelling, zámožný muž, ktorý sa zabáva sadením a pestovaním stromov a súkromným nakrúcaním filmov.

Neprezradím, ako to celé dopadne, a či sa profesor Zimmer stretne s Hectorom Mannom, no upozorním, že práve záver je ten najzaujímavejší na celej knihe.    

Kniha nie je koncipovaná v  „čistom“ chronologickom slede, no autor sám vedome preskakuje z jednej časovej roviny do druhej, a robí to až remeselnícky literárne zručne, že nás čitateľov udržuje v neustálom napätí a očakávaní. Niekomu sa môže zdať, že je v knihe príliš veľa „katastrofických“  udalostí a neuveriteľných náhod (pád lietadla, prepad banky a pod.). Neprotestujem, no dávam do pozornosti pútavý, napínavý dej plný zvratov a nečakaných rozuzlení. Ako oddychová a poučná literatúra o svete nemého filmu je to každopádne dobrá kniha a stojí za prečítanie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?