Kráľ trpiaci, kráľ Kristus.
Fenomén Ludvíka IX (1214 – 1270) v podaní Le Goffa je okrem iného posledný svätý kráľ, otec jedenástich detí, kráľ križiak, nemilosrdný vykonávateľ spravodlivosti, upokojovateľ...
Jacques Le Goff (1924-2014), preslávený francúzsky medievalista odkrýva v tejto veľkej monografii život stredovekého panovníka z rôznych uhľov pohľadu. Kniha je rozdelená do troch väčších častí. Prvá: Život Ludvíka Svätého. Druhá: Utváranie pamätí na kráľa. Existoval Ludvík Svätý? Tretia: Ludvík Svätý, kráľ ideálny a jedinečný. Obsahový koncept tejto biografie pozostáva z predhovoru, úvodu, troch už hore spomenutých častí, záveru, dvoch dodatkov, chronológie, bibliografie, poznámok, rodokmeňov, máp registra miestneho a registra menného.
Kto Ludvík IX Kapetovský vlastne bol a prečo v roku 1297 Bonifác VIII vydáva v Orvietu kanonizačnú bulu Ludvíka IX? Neprislúcha mi vyhodnocovať jeho zásluhy, ktoré viedli k jeho svätorečeniu, ale ako posledný kresťanský kráľ, ktorého Svätá Stolica svätorečila 27 rokov po jeho smrti, zobral na seba po chorobe kríž s prísľubom podniknutia krížovej výpravy. Autor biografie uvádza, že do ducha križiackych výprav sa vracia duch misionársky (s.118). Výpravy boli dve: prvá do Egypta (1248) a druhá, pri ktorej umiera pri Tunise (1270). Nedá mi, aby som nepoznamenal, že Ludvík IX bol súputníkom Sv. Františka z Assisi (1181-1226), po ktorom si súčasný Svätý Otec František dal svoje meno na Petrovom stolci. Z toho vychádza, že ako Ludvík IX, tak aj František z Assisi žili 12 rokov na Zemi spoločne.
Z množstva uhľov pohľadu na samotného vladára a na 13-te. storočie, ktoré nám Le Goff vo svojej monografii predkladá, je ťažké vypichnúť a predložiť čitateľovi niečo, čo je poučné, a čo by v nás vzbudilo pozornosť a záujem, pretože každý aspekt jeho života a jeho doby je príťažlivý. Uvediem len niektoré momenty:
Ludvík IX ako člen kapetovskej dynastie: jeho vzťah so svojou matkou Blankou Kastílskou, vzťah ku svojej manželke Margite Provensálskej, k otcovi, dedovi, súrodencom, deťom a netreba zabudnúť na jeho mesnie – širšia a voľnejšia rodina, kde okrem jeho domu alebo služobníkov, ktorí sa stavajú o hmotný život kráľa a jeho rodiny, patria kráľovi dôverní priatelia, urodzení a neurodzení. Mesnia, starobylá skupina slobodných ľudí, ktorá žila v dome nejakého veľmoža pod jeho ochranou, sa postupne mení jednoducho v jeho domácnosť. (s.495). Okolo kráľa tak vzniká očistený, čistý, posvätný priestor. (s.495)
Ludvík IX ako križiak. Podľa historika z materiálneho hľadiska nepriniesli výpravy vôbec nič ...(s.143). Ekonomická bilancia je skôr tiež záporná, pretože vojna obvykle obchod viac poškodzuje, než podporuje... (s.143).
Aby som zvolil určitý, zaujímavý aspekt jeho života, dovolím si vypichnúť z tretej časti tretiu kapitolu venovanú slovám a gestám. Obyčajové právo sa po vzore práva rímskeho a kanonického zaznamenáva písomne (s. 401). Dôležitú úlohu v dobe jeho vládnutia hrajú gestá, gestá umiernené, gestá svätého kráľa, zbožné gestá. Autor tvrdí, že gestá musíme ponímať ako podstatný prvok rozsiahleho stredovekého symbolického systému. Le Goff rozlišuje gestá do troch kategórií: implicitné, obsiahnutých v činnostiach (pri jedle, velení, cestovovaní na koni; druhým typom sú gestá pasívne (trpené), tretím je kategória gest negatívnych (nevykonávané). (s.411). Svätý Ludvík je svedkom doby, keď sa ľuďský ideál nahrádza ideálom udatného a dvorného rytiera ich spojením v jeden ideál: v ideál múdreho a statočného muža (prud´dhomme). Prud´homme sa vyznačuje obozretnosťou, múdrosťou a umiernenosťou.
Nábožnosť Ludvíka Svätého to sú predovšetkom zbožné úkony, vyjadrujúce sa gestami a obradmi (s. 497). Zbožnosť Ludvíka Svätého v sebe zahrňuje všetky devocionálne oblasti: bohoslužby, spoveď, sväté príjmanie, uctievanie relikvií, úctu k Cirkvi, kajúcne zvyklosti, milosrdenstvo, odriekanie. (s.497) V pozadí náboženstva Ludvíka Svätého stojí neotrasiteľná viera, viera, ktorá je predovšetkým láskou k Bohu. Viera sa musí brániť proti pochybnostiam, zosielaných nepriateľom, teda diablom, a utvrdzovať túžbu po raji. (s.501)
Ludvík nie je ani intelektuál ani teológ, ale dbá, aby sa vzdelával vo veciach náboženstva. Pokiaľ ide o jeho zbožnosť a odriekanie, tak o jeho prístupe k smrteľnému hriechu poukazuje na otázke Joinvillovi: „Nuže, pýtam sa vás, čo by ste radšej, byť malomocný, alebo spáchať nejaký smrteľný hriech?“ Senešal odpovedá: „Radšej by som ich spáchal tridsať, ako byť malomocný. (s.504) Ludvík mu na druhý deň povie: „Hovorili ste ako zbrklý hlupák a blázon, lebo vedzte, že malomocenstvo nie je tak odporné, ako byť v stave smrteľného hriechu, pretože duša, ktorá je v hriechu smrteľnom, je podobná diablovi. (s.505).
Preskočím na desiatu kapitolu: Hlbinnú pričinu bolesti, ktorá sužuje Ludvíka Svätého, je zmysel pre hriech. Hriech je ako malomocenstvo, a než spáchať hriech, je treba dať prednosť smrti. Hriechy sa dajú vykúpiť dobrovoľným utrpením. (s. 577)
Je utrpenie hodnota? U Ludvíka IX ide za prvé o utrpenie individuálne, o utrpenie človeka, ktorý na seba vzal kríž a vydal sa na púť, na krížovú výpravu – na dlhú cestu súženia a bolesti, na ktorej sledoval a dostihol ukrižovaného Krista; za druhé ide o utrpenie kolektívne, keď kráľ znáša strasti a smrť so zástupmi poddaných a spolubojovníkov; a konečne za tretie ide o zhodnocovanie tohto utrpenia, pretože ľudská bolesť prežitá tu na zemi vyústi vo večnú radosť v raji. (s.565)
Na záver len poznamenám, že Ludvík Svätý je v podaní Jacquesa Le Goffa charizmatická osobnosť. Ludvíkova charizma nie je iba iracionálnou, inštiktívnou veličinou. Zahŕňa v sebe špecifické, kategoriálne a dynastické rysy, vlastnosti posväteného a divotvorného kráľa, jeho osobné zásluhy i jeho svätosť potvrdenú jeho oficiálnou kanonizáciou. (s.545)