Aj po rokoch stále svieže, dynamické a naozaj zaujímavé dielko. Ak má niekto plné zuby divokej postmoderny, nekonečnej psychologickej analýzy postáv, tak Viking je „čistým“ odvarom poctivého, priamočiareho dobrodružného románu, určeného – dajme tomu – mladším čitateľom. Ale svoje čaro nestráca ani pre náročnejších fajnšmekrov. Hlavne pre tých, ktorí hľadajú, alebo majú potrebu trošku sa občerstviť jednoduchosťou. Tolerantní čitatelia v rámci žánru SF, ktorí odpustia nejaký ten nesúlad s víziami sveta vtedy a dnes, si prídu na svoje.
Ja osobne som sa k tejto knižke druhý raz dostal po viac ako 30. – tich rokoch, pretože sa mi ešte na základnej škole veľmi páčila. Reku, skúsim dať repete...
Pre tých, ktorí sa pousmejú nad akousi dávno prekonanou „nekorektnosťou“ v technických aspektoch SF literatúry; a povznesú sa nad technicko-technologickými víziami doby, kedy Zsoldos knižku písal (1963); pre tých je pôsobenie geológa Gregora Mana na planéte podobnej Zemi poriadne osvieženie.
Pamätám si, že ako chlapec som obdivoval prepojenie historicko – sci-fi skĺbenia románu. Vesmírni cestovatelia sa preberú v hibernátoroch s očakávaním, že sú na Zemi, pričom postupne zisťujú, že je to planéta síce podobná ich vlastnej, ale iná.
Akoby sa preniesli hodne dozadu v čase. V akejsi Dobe Kamenej (v porovnaní k ich domovskej planéte), kde žijú ešte prehistorické tvory – kadejaké monštrá a bytosti, usilujúce sa prežiť. Posunuli sa v čase. Gregor Man, stratený od svojich druhov na cudzej planéte, prežíva boj o život v divočine, kde mu často jeho inteligentné poznatky veľmi nepomôžu. Od začiatku mu je sprievodcom akýsi neandertálsky človek, chlpatý Nogo, ktorý je viac fyzicky silný ako inteligentný. Boj o púhe prežitie od samého začiatku, vynachádzavosť hlavného hrdinu sa vinú príbehom.
V knižke sa prelínajú rôzne časové roviny, ktoré sú správne vložené a pridávajú príbehu napätie, očakávanie.
Pozrel som si na goodreads.com, do akého jazyka bola knižka preložená a bol som nemilo prekvapený, že maďarský originál sa preložil len do slovenčiny a nemčiny, pričom ide o prvú časť Avanskej trilogie.
Preto, vždy keď si na Pétera Zsoldosa (1930 – 1997) spomeniem, spontánne mi napadne: „Nedocenený maďarský sci-fi autor“
Na záver napíšem, že by som nebol proti tomu, aby mala v slovenskom vydaní knižka krajšie ilustrácie.
